Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná

História obce

     Obec sa prvý raz spomína v písomnostiach až v roku l439 pod terajším názvom Rovensko. Po roku l722 patrila obec rodine Apponyiovcov, Révayovcov, Moteľockovcov, Pežkovcov,Jeszenákovcov, Majthéniovcov. Od roku l846 rodine Windischagrätzovcov a od roku l892 Hávorovco, Petrovicsovcov, Tomcányvcov a Horeckovco, Títo sa zdržiavali v obci len na troch majeroch. Dovtedy bola pôda veľmi roztrúsená. Mimo panskej pôdy mali malé kúsky i poddaní, robotníci a malí roľníci. Po poliach bolo veľa ciest a chodníkov. Na návrh veľkostatkára Hávora sa v roku l899-l900 začalo so sceľovaním, ktoré trvalo do roku l904. Po ukončení zostali len 2 veľkostatky. Tie patrili veľkostatkárovi Kuffnerovi. Bol ich majiteľom do roku l933. Budovy a pozemky si odkúpili miestni občania. Len časť jedného majera odkúpil Breclavský cukrovar. Ten ho neskôr predal poslednému veľkostatkárovi Čápkovi - Vernerovi, ktorý ho vlastnil až do roku l948.
  V l8. storočí bolo rozšírené vinohradníctvo. Vinice sa rozprestierali v časti Vinohrady. Spomína ich aj Matej Bel v práci Zemepisno dejepisné poznatky o novom Uhorsku, IV.zväzok z roku l743. Korabinský chváli dobré víno v Lešikone z roku l786. Živelné pohromy sa v minulosti obci nevyhýbali. Za povstania Štefana Bočkaia, začiatkom l7. storočia- roku l608, bola obec úplne vypálená. Kvôli ohňu odišli i Habáni, ktorí sem prišli okolo roku l547 na pozvanie grófa Nyáryho de Bedegth, brančského zemepána. Ich dvor bol vypálený oddielmi Gabriela Betlema, ktoré ustupovali z Hodonína 21. novembra l623. V roku l866 vznikla epidémia cholery, kedy zomrelo 28 obyvateľov. Najstarší údaj o sčítaní obyvateľstva je z roku l869. Vtedy bývalo v Rovensku 466 ľudí. Do dnešnej doby tento počet klesol, ale nebolo tomu vždy tak. V roku l910 tu žilo 517 obyvateľov. Potom stúpal ich počet až do roku l961, kedy bolo maximum - 607 obyvateľov. Odvtedy prišlo k poklesu osadníkov, pretože mladí ľudia odchádzali z obce za prácou a bývaním do blízkej Senice. Až v posledných rokoch ich počet o malé množstvo vzrástol.
  Prvé vyučovanie detí sa začalo v roku l875. Učiteľom sa stal Juraj Ivácek, vyučený murár. Počas služby na vojne sa naučil čítať a písať, preto viedol vyučovanie. Učilo sa len v zimných mesiacoch, v hociktorom súkromnom dome. Do roku l900 vlastnili obchody v Rovensku Židia. Dobre sa im darilo až do otvorenia družstevného obchodu s potravinami, ktorý bol ich veľkým konkurentom. Po čase sa odsťahovali nevedno kam.

 

Dedinské ľudové zvyky

Fašiangy

   Prvý deň fašiangov sa ráno mládenci zišli vyobliekaní do sviatočných šiat a okolo desiatej hodiny začali chodiť po domoch. Keď prišli do domácnosti, vždy museli pekne pozdraviť, inak by ich gazdiná vyhodila odo dverí. Popriali veselé fašiangy a prosili, aby ich niečím obdarovali. Ľudia im dávali slaninu, klobásy a vajcia. V domácnostiach ich tiež ponúkli smaženými šiškami, ktoré museli na fašiangovom stole byť v každej domácnosti. Taktiež ich ponúkli aj pohárikom dobrej rovenskej „slivovičky” Po tomto všetkom sa pekne poďakovali a za doprovodu hudby a spevu sa zase pobrali do ďalšieho domu. Nikdy nesmeli zabudnúť pozvať mladú dievčinu na večernú tancovačku, ktorá sa vždy na fašiangy konala. Takto do večera pochodili celú dedinu a mnoho ich bolo aj takých, čo im zem pod nohami utekala. Z darov, čo nazbierali po dedine im „šenkérka” pripravila večeru. Čo ostalo popredali a zaplatili tak hudobníkov, a tiež si kúpili niečo na pitie. Večer musela byť zábava. Pri takýchto zábavách - radovánkach sa začali tvoriť budúce páry a neskoršie aj nové manželstvá.

 

Krst mládencov

  Mládenci pomýšľajúci na ženbu, chodievali za dievčatami na besedu. Besedné dni boli v nedeľu, v utorok, vo štvrtok a v sobotu. Keď niektorý mládenec prišiel v iný deň, vysmiali ho s tým, že v ten deň chodia „všivaví” alebo „bez gací”. V obci bol u mládencov nepísaný zákon, podľa ktorého k dievčaťu na besedu môže ísť len ten mládenec, ktorý dovŕšil sedemnásť rokov. Právo chodiť na besedu k dievčaťu sa viazalo k zvláštnemu aktu, tzv. „krstu mládencov.” Tento obrad sa v obci konal vždy na konci fašiangov a to v pondelok pred škaredou stredou.

  Predtým, ako boli mládenci pokrstení, museli si každý nájsť krstnú mamku z dievčat, ktorá ho ku krstu privedie. Malo to byť také dievča, čo nemá ešte frajera. Keď už bolo všetko pripravené, starší mládenec, ktorý mal dobrú výrečnosť a vedel toho veľa natárať, obliekol sa do krstiaceho rúcha. Toto rúcho pozostávalo z dvoch škrobeníc od kroja. Jedna bola priviazaná na pás a druhá okolo krku. Na hlave bola nejaká zvláštna čapica. Krstiaci musel mať k dispozícii vedro čistej vody so štetkou (neskoršie sa používali striekacie fľaše so sódovou vodou). Mládenci, ktorí mali byť pokrstení, predstúpili v doprovode krstných mamičiek do polkruhu pred javisko. Krstiaci predniesol pôvodnú krstiacu reč. V nej sa snažil dať im rady zo slušného chovania sa v domácnostiach dievčat. Čo majú robiť, aby bolo dievča spokojné a pozvalo ich aj na ďalšiu návštevu. Taktiež uctiť si starších ľudí pozdravom, slušným rozhovorom, nerobiť si z nich smiech a v spoločnosti im dávať prednosť. Zároveň im pripomínal, aby k dievčatám nechodili „nacenganí”, ako by im zem pod nohami utekala. „Keď pôjdete ku dievčatám na besedu, treba slušne zaklopať! Dievča Vám príde otvoriť, privíta Vás a zároveň pozve do miestnosti, kde je celá rodina. Túto rodinu treba pekne pozdraviť a až ponúknu, sadnúť si. Ak Vás privítajú slušne a nebudú na Vás zazerať, tak ste im po vôli. Keď sa dostanete s dievčaťom do kuchyne, neseďte ako „mutkovia”, alebo ako keby ste mali v ústach plno kaše, ale zase nerozprávať, čo Vám slina na jazyk prinesie! Varovať sa tiež, aby ste netrhali jablko prv ako dozreje a nechovali ohryzky druhému.” Pekné, dobré a žartovné prikázania im pripomínal, aby si ich dobre vštepili do hlavy. Po tejto predmluve krstiaci kropil vodou všetko, čo mu prišlo do cesty. Tým sa krstiaci obrad skončil. Až teraz nastala riadna zábava a novokrstenci mali možnosť prvý krát odprevadiť dievčatá a vyskúšať tie ponaučenia, ktoré dostali pri krstiacom obrade.

  V dedine bolo zvykom, že išlo 5-6 chlapcov, ba aj viac k dievčaťu. Toto bolo veľmi dobré, keď chodilo viac mládencov spolu. Bola lepšia možnosť poznania povahy dievčaťa. Keď niektorý mládenec začal chodiť vážnejšie len k „tej istej”, vtedy už ďalší mládenci tam prestali chodiť. Spoločne sa chodievalo do okolitých dedín za dievčatami, ale to nemali domáci chlapci radi a veľa krát sa takéto zálety vybavovali aj päsťami a fackami. Niekedy sa stalo, že
aj kameň dopadol na hlavu a to už bola pomsta pre celú dedinu, lebo keď oni prišli do našej dediny, často krát to boli chlapci, čo s tým nemali nič spoločné. Vracalo sa to aj s úrokmi.

 

Svadba

   Najokázalejšie sa zo všetkých rodinných slávností pripravovala vždy svadba, na ktorú sa pozývala i vzdialená rodina a susedia. V minulosti sa svadby konali v období fašiangov alebo na jeseň, po skončení poľných prác. Svadba niekedy trvala aj tri dni.
   Dievčatá sa vydávali 16 až 20 ročné a chlapci sa ženili až po skončení vojenskej služby. Pred svadbou chlapec a dievča chodili niekoľko rokov spolu. Keď sa mladí rozhodli zobrať a nebolo prekážok zo strany rodičov, išla sa pýtať nevesta. Krstný otec s mládencom išli do domu dievčaťa a tu krstný otec pýtal pre ženícha nevestu. Ak rodičia súhlasili so svadbou, dohodli sa na majetkových požiadavkách i na termíne svadby. Od toho dňa sa obaja mladí považovali za snúbencov.
   V prvý deň svadby chodili družbovia pozývať svadobčanov ešte raz na svadbu. Svadobní hostia sa schádzali pred obedom. Nevesta bola oblečené v ťažkej súkennej sukni s bielou širokou „tylanglovou” zásterou, v jemných páperových rukávcoch s bohato vyšívaným „obojkom” a v kožuchu. Na hlave mala vlasy zapletené do stužiek a rozmarínový veniec. Na nohách mala obuté čižmy. Ženích bol oblečený v modrých alebo čiernych súkenných nohaviciach, bielej šnúrkovej košeli, veste, halene alebo v kožuchu. Na hlave mal klobúk ozdobený rozmarínovým perom so zelenými stužkami.

   Poobede ženích so svojimi hosťami na vozoch alebo v zime na saniach za sprievodu hudby idú po nevestu. V dome nevesty ich však vymknú, pričom si pri zatvorených dverách ženíchovi svadobčania vyjednávajú vstup do domu nevesty. Keď ich pustia dnu, oddavač nevesty dá priviesť namiesto mladej nevesty starú babu, ktorú však ženích odmietne. Podobne odmietne ak privedú staršiu družičku. Naposledy privedú mladú nevestu, ku ktorej sa ženích prizná. Vtedy sa zavolajú rodičia nevesta a starý svat sa ich opýta, či dávajú nevestu ženíchovi z lásky. Na to ženích i nevesta odprosia rodičov a dostanú rodičovské požehnanie.
   Keď sa nevesta vydávala do niektorej zo susedných obcí, domáci mládenci jej pred domom zaťahovali reťaz. Bolo to na pekných paliciach asi 2m dlhých upevnené pekné široké farebné stužky. K zaťahovaniu reťaze prišlo vždy pred odjazdom na sobáš. Mládenci z dediny prišli pred dom nevesta priniesli si so sebou stôl, na ktorom bol tanierik vyložený papierovými peniazmi do značnej sumy. Na týchto peniazoch bol urobený zelený vienok z rozmarínu a na vrchu ako bol uviazaný, bola nevlečená obrúčka. Vo vienku na peniazoch bol položený citrón, alebo pekné žlté jabĺčko.
   Skôr ako sa svadobný sprievod mohol vybrať do kostola, musel ženích nevestu vyplatiť mládencom. Na čele svadobného sprievodu ide ženích so starým svatom, družbami, potom nevesta s družicami, hudba a ostatní svadobčania. Od oltára kráča ženích už s nevestou. Po sobáši idú svadobčania do domu ženícha, kde je svadobná hostina. Keď má nevesta prekročiť prah, podložia jej metlu, či vraj vie, čo s ňou má robiť. Ak ju zdvihne a pozametá okolo prahu, bude z nej dobrá gazdiná. Mladomanželia sedia za vrchstola.
   Keď sa skončí svadobná večera, mladšia družica pýta pre nevestu na čepiec. Pri večeri sa vystrájajú žarty. Často príde k stolu preoblečená žena s „deckom” na rukách, o ktorom tvrdí, že je ženíchovo. Po večeri družice vypletú nevestu a ženíchovi vezmú pierko. Nevesta dostane na hlavu „tylanglovú” šatku a ženích okolo klobúka zelenú stužku.
   Na druhý deň ráno chodia družbovia po domoch budiť svadobčanov. Koho nájdu spať, poviažu ho a na „tragači” zavezú do krčmy, kde sa musí vyplatiť. Mládenci často pozberali po domoch rozličné veci, ktoré si museli pôvodní majitelia na licitácii odkúpiť. Na druhý svadobný deň je „prenášanie duchien a výbavy” nevesty do domu ženícha. Večer, v druhý svadobný deň býva nevesta „začepená.” Prvý čepiec, ktorý jej dajú na hlavu, je dar jej krstnej mamky. Nad začepenou nevestou sa rozprestrie biela šatka, do ktorej svadobčania hádžu peniaze. V nestráženej chvíli sa má pod šatku šuchnúť i ženích. Svadba sa končí všeobecnou veselicou.
Na tretí deň ráno sa svadobným hosťom roznáša „výsuška”

 

Stavanie mája

   Mládež každoročne stavia máj, ale nie tak, ako kedysi. V dedine bolo postavených niekedy aj viac májov, obzvlášť u dievčat, ktoré boli na vydaj. Toto im postavili chlapci. Keď sa mali máje stavať, ktoré boli niekedy aj 30 metrov vysoké. Chlapci išli po dedine k dievčatám a pýtali si ručník na máj. Ručníky pouväzovali na pripravenú „kytku”, kde mala možnosť celá dedina prezrieť, ktorí dievča aký ručník dalo. Keď bola táto práca hotová, začalo sa dvíhanie mája, za prítomnosti celej obce. Tento máj sa dvíhal pomocou tzv. žajgrutov. To boli dlhé 10-12 metrov ľahké hole. Na jeden koniec sa navŕtala diera, kde sa navliekol špagát a to sa obviazalo okolo mája, Týchto žajgrutov bývalo podľa dĺžky mája 8-10 kusov a ešte dva rebríky. Ku každému žajgrutu sa postavilo 6-8 chlapov a jeden občan si to vzal na povel a začalo sa dvíhanie. Toto niekedy trvalo aj dve hodiny.

   Raz sa stalo, že Sobotištania si pripravili v bývalom sobotišskom Borníku máj, ale nechali si ho tom k budúcemu dňu. Rovenskí chlapci si tiež išli obhliadnuť strom na máj. Keď tam prišli a videli, že je tam pripravený, vrátili sa pre kone a povoz a hneď večer ho priviezli do Rovenska.
   Keď prišiel čas váľania mája, chlapci išli do hory a narúbali bukové alebo hrabové májky. Tieto májky v noci natĺkli pred dom dievčaťa, ktoré dalo ručník na máj. Jednému dievčaťu sa dávali vždy dve májky, po oboch stranách chodníka. Stalo sa neraz, že v jednom dome boli aj tri dievčatá, tak sa muselo zatĺcť šesť májok. Chlapci tĺkli májky vždy večer. Na druhý deň ráno odpoludnia išli chlapci, vždy iba slobodní, s hudbou po dedine a kde boli májky zatĺknuté, tam hudba zahrala do tanca. Chlapci vytrhli zasadená májky a zaniesli ich dievčatám do dvora. Potom dievčatá priviedli na ulicu a tam s nimi tancovali. Niekedy aj tri pesničky. Ako dotancovali, dievča dalo dáky ten peniaz hlavnému pokladníkovi, aby si chlapci mohli večer trochu vypiť. Chlapci za to pozvali dievča na večernú tancovačku. Keď sa obišla celá dedina, začalo sa váľanie mája. Potom sa vždy niektorý chlapec snažil ulomiť „kytku” s ručníkmi a za doprovodu hudby ju niesol do sály /kultúrny dom/, kde sa konala veľkolepá veselica. Toto býval sviatok pre celú dedinu.

 

Zimný okruh zvykov

   Veľmi krásne chvíle boli, keď sa začala šúpať kukurica, variť čierny lekvár, priasť konope a driapať perie a hrať divadlo. Vtedy už boli dlhšie večere, plné smiechu a spievania.

   Na Mikuláša chodievali z domu do domu chlapci, ktorí boli oblečení v kožuchu naopak vyvrátenom, v širokých konopných gatiach vypchaných slamou, s tvárou začiernenou sadzami, aby ich nebolo poznať. Domácim nič neprinášali, ale ak mali deti vždy ich riadne postrašili a neraz i gazdinú. Za svoju návštevu dostávali sušené ovocie, orechy alebo malý peniaz.
   Na Luciu chodili zase dievčatá oblečení v bielom a mlčky ometali obloky a kúty v dome husím krídlom. Obdobie medzi Luciou a Štedrým dňom bolo spojené s rozličným veštením, čarovaním a poverami. Dvanásť dní od Lucie do Štedrého dňa podľa povery zodpovedá vždy jednému mesiacu v budúcom roku. Aké bolo počasie v týchto dňoch, také počasie bude v nasledujúcom roku.
   Na Štedrý večer, keď ľudia vychádzali z kostola, bolo zvykom práskať korbáčmi, čo malo odháňať zlých duchov. Obecný pastier s hlásnikom chodili po domoch a každému položili na stôl niekoľko obilných zŕn a vinšovali: „koľko žgolečkú, toľko príchovečku...”, čiže koľko obilných zŕn na stole, toľko mladého dobytka v budúcom roku. Toto zrno sa hodilo sliepkam, aby dobre niesli. Pastieri a hlásnici dostávali za svoje vinše koláče, sušení ovocie, hrach, fazuľu, mak, múku aj nejaký peniaz. Večer chodievali pod obloky spievať koledy chudobné deti.

   Štedrovečerný stôl bol prikrytý bielym ľanovým alebo konopným obrusom. Uprostred stola bol položený chlebový košík, v ktorom bolo nasypané trochu z každého zrna, jablká, orechy a cesnak. Košík na stole stál až do Nového roku.
   K Štedrovečernému stolu zasadla celá rodina. Po modlitbe gazdu sa začala večera. Jedla sa kapustnica, makové pupáky, med s oblátkami a s cesnakom, jablká, orechy. Pila sa pálenka, ktorú zvykli i zapáliť. Tento nápoj sa nazýval „krampampula”, alebo sa z pálenky a z medu uvarilo „hriatô“
    Zo štedrovečernej večera sa dostalo i domácemu dobytku. Každý kus dostal po jednom pupáku, Kohútovi, húserovi a psovi dávali do pupáku cesnak, aby boli zlí. Stromy sa potierali cestom, alebo obväzovali slamou, aby bola bohatú úroda a málo škodcov.
    Na Nový rok sa chodilo navzájom si blahoželať. Do domu však nesmela prvá vstúpiť a blahoželať žena, vždy to musel byť muž alebo deti. Ak by to bola prvá žena, znamenalo by to, že muž je
„pod papučú.”

 

Záver

   Takmer jediný zvyk ktorý sa zachoval až do dnešnej doby je zatĺkanie májok. Je to takmer neuveriteľné, že to každoročne prežívala moja stará mama, i moja mamička a nakoniec i ja. Je to úžasný deň v roku, na ktorý sa vždy veľmi teším. Dúfam, že v mojej rodnej dedine bude ešte dlho pretrvávať.
   Je veľká škody, že sa v súčasnosti od mnohých krásnych dedinských zvykov veľa upustilo. Naši starí rodičia sa nám ich snažia priblížiť, ale nie je záujem, ani porozumenie. Terajšia mládež sa veľmi odlišuje v spôsobe života, v správaní i zábave od mladých ľudí pred 50-timi rokmi.

 
Moje rodné Rovensko

Keď sa pozrieš z vrchu Havrana na južnú stranu,
za vŕškom, na rovine vidíš Rovensko, dedinu.

Krásna si, krásna si Rovensko dedina,
ľudia tu svorne nažívajú ako jedna rodina.

Bolo to dávno, keď som tam do škôlky chodieval.
Mládež tu vyrastá, v Senici sa vzdeláva.

Pozdĺž ulice malý potok tečie,
lístočky zo stromu dolu vodou nesie.
Deti sa radujú, keď v zime zamrzne.

Z „otopolia” cesta slivkami lemovaná,
keď slivky dozrejú, slivovica sa dorába.

Občania slivky radi zbierajú,
po práci, večer slivovičku popíjajú.

I keď ma osud odvial z Rovenska bývať,
nemôžem naň zapomínať.

Báseň neznámeho
autora z Rovenska.

 

 


 

Obecné zastupiteľstvo

15.12.2017

Predajňa bude zatvorená

15.12. a 16.12.2017

Predvianočná kapustnica

16.12.2017 od 13,30

Stratil sa pes

NEMECKÝ OVČIAK, hnedej farby

Výzva a návrh zmluvy

PLES športovcov

12.1.2018 o 20,00 h.

UPOZORNENIE

sťažnosti občanov na voľný pohyb psov v obci

Interval vývozu separovaného odpadu r. 2018

Informácia pre hubárov

     Koniec leta, začiatok jesene každoročne znamená začiatok hubárskej sezóny. Hubári začali vo väčšej miere vychádzať do prírody a najmä do lesov. V poslednom období bolo na políciu nahlásených niekoľko nezvestných osôb, ktoré sa vydali na huby. Po nahlásení nezvestnosti polícia ihneď začína úkony v pátraní.   S cieľom eliminácie prípadov nezvest

Interval zberu a vývozu plastov, skla, KO a papiera v r. 2017

rovnako ako v predchádzajúcom období (posledná streda v mesiaci)

Vianočné nákupy NOWÝ TARG

štvrtky a soboty 0949188815 0911254087

Hydinárska farma - ponuka

čistené morky a kačice

Internetová tržnica FARMIČKA.SK

www.farmicka.sk portál pre malých gazdov, pestovateľov a domácich výrobcov

Ešte stále neviete. čo kam patrí?

Zopár rád ako správne triediť odpad.

Upozornenie

zamedzenie voľného pohybu psov

TRIEDENIE ODPADOV

Nová stránka www.triedime.sk je tu pre vás

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Sekcia bytovej politiky a mestského rozvoja

Poškodenie popolnice

UPOZORŇUJEME OBČANOV, ABY DO PLASTOVEJ POPOLNICE NA KOMUNÁLNY ODPAD NEDÁVALI TLEJÚCI KOMUNÁLNY ODPAD napr. popol, nakoľko pri jej poškodení BUDÚ TECHNICKÉ SLUŽBY požadovať od občana úhradu popolnice v plnej výške.

Pozemkové spoločenstvo Lesné družstvo Hájiček

webová stránka : http://hajicek-rovensko.webnode.sk/

webygroup

Úvodná stránka